O filme

Film Wetzler sa vracia k príbehu, ktorý bol z dejín takmer vymazaný. Sleduje osud muža, ktorý sa rozhodol riskovať všetko, aby svetu priniesol pravdu o Auschwitzi. Útek z tábora smrti sa tu nestáva len dramatickým momentom, ale začiatkom dlhého a bolestného zápasu o to, aby bola pravda vôbec vypočutá.

Film postupne odkrýva vrstvy života, ktorý sa po vojne ocitol v tieni ďalšieho režimu a jeho vlastnej verzie reality. V centre pozornosti nestojí len historická udalosť, ale aj otázka, čo sa s pravdou deje, keď sa stane nepohodlnou. Prostredníctvom fragmentov, rekonštrukcií a návratov na miesta pamäti vzniká obraz človeka, ktorý sa nedá uzavrieť do jednej kapitoly dejín. Wetzlerov príbeh sa tak mení na skúmanie pamäti, mlčania a spôsobov, akými si spoločnosť vyberá, čo si bude pamätať.

Film zároveň naznačuje, že hranica medzi pravdou a jej popretím nie je pevná, ale neustále sa posúva. Minulosť tu nevystupuje ako uzavretá, ale ako živý priestor, ktorý stále formuje našu prítomnosť. Wetzler je film o pravde, ktorá nezmizla — len sa ju nikto nechcel pozerať priamo do očí.

Príbeh Alfréda Wetzlera so svojimi dramatickými zvratmi spája viacero nadčasových tém, ktoré sú dnes rovnako aktuálne ako v čase jeho života. Verím, že stojí za to ho rozprávať nielen pre jeho epistemologický rozmer, ale aj pre Wetzlerovu výnimočnú morálnu odvahu a jej dôsledky.

Náš film skúma, ako sa pravda môže deformovať alebo popierať — a aké následky to prináša. Wetzlerov život bol vedený túžbou odhaliť pravdu a presvedčením o jej vnútornej hodnote. Utiekol, aby svetu povedal o Auschwitzi — no pravda, ktorú priniesol, bola prijatá až po oslobodení tábora. Podľa jeho presvedčenia to znamenalo, že státisíce ľudí zomreli zbytočne. V roku 1944 bola pravda popieraná nacistami a označovaná ako „fake news".

Po vojne Wetzler bojoval za jej zachovanie — najprv prostredníctvom svojich memoárov a neskôr ako svedok v Auschwitz Prozesse. Veril, že pravda môže mať morálne dôsledky: ak sa o nej dozvie dostatok ľudí, možno bude platiť „nikdy viac". A jeho svedectvo malo priniesť spravodlivosť a potrestanie nacistických zločinov. V oboch prípadoch však pravda opäť narážala na nezáujem — mnohé zločiny zostali nepotrestané a etika „nikdy viac" bola krátko po vojne považovaná za naivnú. Film skúma, čo nám Wetzlerov príbeh odhaľuje o hodnote pravdy — téme, ktorá je mimoriadne aktuálna v čase globálnych konfliktov, dezinformačných kampaní a trolích fariem.

Zároveň sa dokument dotýka filozofickej otázky dôsledkov morálneho konania. Alfréd Wetzler cítil silný etický imperatív, ktorý ho viedol k tomu, aby prekonal nepredstaviteľné utrpenie v snahe pomôcť iným. Samotný útek, ku ktorému došlo po dvoch rokoch väznenia v Auschwitzi, patrí k najextrémnejším skúsenostiam, aké si možno predstaviť — a napriek tomu ho jeho morálne presvedčenie dokázalo cez ne preniesť. To isté platí aj pre jeho povojnový boj za spravodlivosť, napriek obrovskej osobnej traume, ktorú to prinášalo.

Náš film skúma dôsledky Wetzlerovho morálneho postoja a kladie otázky o hodnote etického konania v svete, ktorý pravdu často odmieta.

— Denis Dobrovoda, režisér

ARINAFILM je nezávislá slovenská produkčná spoločnosť založená a vedená producentkou Silviou Panákovou. Od svojho vzniku v roku 2004 sa spoločnosť zameriava na vývoj a produkciu hraných a dokumentárnych filmov so silnou kultúrnou identitou a potenciálom pre európske koprodukcie.

Projekty ARINAFILM kombinujú umelecké ambície so stratégiou medzinárodnej distribúcie. Filmy spoločnosti mali premiéry na významných európskych festivaloch a získali kinodistribúciu aj televízne uvedenia vo viacerých európskych krajinách, čím prispievajú k viditeľnosti slovenskej kinematografie v zahraničí.

Spoločnosť vedie Silvia Panáková, skúsená európska producentka a členka Európskej filmovej akadémie, ACE Producers a Slovenskej filmovej a televíznej akadémie. Má viac ako dvadsaťročné profesionálne skúsenosti a produkovala alebo koprodukovala množstvo medzinárodných projektov v spolupráci s partnermi z Českej republiky, Maďarska, Bulharska, Holandska, Severného Macedónska, Iránu, Nemecka a Kanady.

Ako producentka som sa rozhodla podporiť film Wetzler preto, že ide o príbeh, ktorý presahuje samotnú históriu. Je to príbeh o odvahe jednotlivca postaviť sa systému, o sile pravdy — a zároveň o tom, aké krehké je jej miesto v spoločnosti.

Alfréd Wetzler nie je len historická postava. Je symbolom momentu, keď sa človek rozhodne konať, aj keď vie, že jeho hlas nemusí byť vypočutý. Spolu s Rudolfom Vrbom riskovali všetko, aby varovali svet pred vyvraždením státisícov ľudí. Ich svedectvo patrí k najdôležitejším dokumentom 20. storočia — a napriek tomu sa jeho význam v priebehu dejín oslaboval, spochybňoval a prekrúcal.

Práve tento rozpor — medzi silou pravdy a schopnosťou spoločnosti ju prijať — považujem za mimoriadne aktuálny. V čase, keď čelíme dezinformáciám, manipulácii a strate dôvery vo fakty, sa Wetzlerov príbeh stáva znepokojivo súčasným.

Film Wetzler preto nevnímam len ako historický dokument, ale ako naliehavú výpoveď o našej prítomnosti. Prostredníctvom nových zistení a silného filmového jazyka vracia do centra pozornosti príbeh, ktorý bol príliš dlho na okraji. Verím, že tento film má potenciál osloviť medzinárodné publikum nielen svojou historickou hodnotou, ale aj univerzálnou otázkou, ktorú kladie: čo sa stane, keď pravdu máme — ale rozhodneme sa ju nepočuť?

— Silvia Panáková, producentka